Soňa

Joga je univerzálna pravda, cesty k nej sú rôzne.
Ja som chodila na gravidjogu počas tehotenstva, cvičila doma vinyasa flow cez covid, využívala poznatky ajurvédy v ajurjoge…
Nakoniec ma oslovil 2-ročný kurz jogy u manželov Wagnerovcov, ktorý mi umožnil ponoriť sa hlbšie do tohto oceána. Odvtedy sa joge neustále venujem, či už v ďalšom vzdelávaní alebo na mojich kurzoch.
Joga potrebuje čas, rovnako ako aj rozvoj potrebuje čas. Pochopiť a uchopiť jogu – jej filozofiu ako aj ovládanie tela sa neudeje cez noc. Je to trpezlivá práca ako práca archeológa, ktorý odkrýva vrstvičku po vrstvičke a pod rukami sa mu odkrýva obrovský artefakt.
Joga je však živá a hoci sa jej podstata nemení, menia sa ľudia, a tak prístupy k jej vykonávaniu treba tiež prispôsobiť.
Žijeme v dobe, ktorá nás silno ukotvuje v materialite a duchovný život je na okraji každodenného diania. Preto pokladám za dôležité pozdvihnúť práve tento aspekt cvičenia. Pomocou práce s myšlienkami a predstavami sa môže náš život stať duchovne bohatším, čo výrazne zlepšuje kvalitu života vo všeobecnosti.
Mňa na joge baví to, ako sa človek cez fyzické cvičenie nenápadne prepracuje k poznaniu, že hybnou silou je myšlienka a postupne sa z človeka stáva filozof. 🙂 Pri tom však zostáva pevne na zemi. Joga nie je cesta úniku od sveta, joga je náuka ako žiť tento život. Preto sa na lekciách pomocou ásan učíme zručnostiam ako cieľavedomosť, vytrvalosť, prekračovanie hraníc, využitie plného potenciálu a ďalsích , ktoré sú prenositeľné do života a široko uplatniteľné aj mimo jogamatky.